Imagine dining in a European capital where you do not know the local language. The waiter speaks little English, but by hook or by crook you manage to order something on the menu that you recognise, eat and pay for. Now picture instead that, after a hike goes wrong, you emerge, starving, in an Amazonian village. The people there have no idea what to make of you. You mime chewing sounds, which they mistake for your primitive tongue. When you raise your hands to signify surrender, they think you are launching an attack.
Communicating without a shared context is hard. For example, radioactive sites must be left undisturbed for tens of thousands of years; yet, given that the English of just 1,000 years ago is now unintelligible to most of its modern speakers, agencies have struggled to create warnings to accompany nuclear waste. Committees responsible for doing so have come up with everything from towering concrete spikes, to Edvard Munch’s “The Scream”, to plants genetically modified to turn an alarming blue. None is guaranteed to be future-proof.
Some of the same people who worked on these waste-site messages have also been part of an even bigger challenge: communicating with extraterrestrial life. This is the subject of “Extraterrestrial Languages”, a new book by Daniel Oberhaus, a journalist at Wired.
Nothing is known about how extraterrestrials might take in information. A pair of plaques sent in the early 1970s with Pioneer 10 and 11, two spacecraft, show nude human beings and a rough map to find Earth—rudimentary stuff, but even that assumes aliens can see. Since such craft have no more than an infinitesimal chance of being found, radio broadcasts from Earth, travelling at the speed of light, are more likely to make contact. But just as a terrestrial radio must be tuned to the right frequency, so must the interstellar kind. How would aliens happen upon the correct one? The Pioneer plaque gives a hint in the form of a basic diagram of a hydrogen atom, the magnetic polarity of which flips at regular intervals, with a frequency of 1,420MHz. Since hydrogen is the most abundant element in the universe, the hope is that this sketch might act as a sort of telephone number. | Predstav si večerať v Európskom meste kde nepoznáš jazyk. Čašník hovorí po anglicky len málo, ale akosi sa ti podarilo objednať si niečo z menu čo poznáš, jedol si a zaplatil za to. Teraz si predstav naproti tomu, po nepodarenom výstupe objavíš sa vyhladovaný v Amazonskej dedine. Miestny ta nepoznajú a nevedia čo z tebou. Napodobnil si žuvacie zvuky, ktoré si oni pomýlili z tvojim primitívnym jazykom. Keď si zdvihol ruky na znak vzdania sa, oni si mysleli ze na nich ideš zaútočiť. Nesúvislá komunikácia je ťažká. Napríklad, rádioaktívne miesta musia bit nenarušené desiatky až tisícky rokou; ale za predpokladu že angličtina pred 1000 rokmi je teraz nezrozumiteľná pre väčšinu moderných ľudí, agentúry mali problém vytvoriť varovania ktoré sprevádzali nukleárny odpad. Kurátori ktorý boli za to zodpovedný prišli zo všetkým čo ich napadlo, od vztýčenia betónových klínou po Edvard Much ''Výkrik'', po rastliny ktoré sa po genetickom modifikovaný zmenili na znepokojujúcu modrú. Nič z toho sa nedá brať ako dôkaz do budúcna. Niektorý z tích istých ľudí ktorý pracovali na týchto oznamoch o odpadových miestach, boli tiež súčasťou omnoho väčšieho problému: komunikácie z mimozemským životom. Toto je predmetom ''Mimozemských jazykou'', nová kniha od Daniela Oberhausa, novinára vo Wired Nič sa nevie o tom ako mimozemštania môžu poberať informácie. V skorých 70 rokoch bolo poslaných pár plakiet z Pioneerom 10 a 11, dve kozmické lode, ukazujú nahé ľudské bytosti a hrubú mapu na nájdenie zeme- základné veci, ale aj toto predpokladá že mimozemštania môžu vidieť. Vzhľadom na to že takáto loď má nekonečnú šancu na to bit nájdené, rádiové vysielanie zo zeme, cestovanie rýchlosťou svetla, majú väčšiu šancu na kontakt. Ale rovnako ako pozemské rádiu musí biť naladené na správnu frekvenciu, tak musí aj medzihviezdne. Akou náhodou by mimozemštania narazili na tú správnu? Plaketa z Pioneera dáva tip vo forme základného diagramu vodíkového atómu, ktorého magnetická polarita kolíše v pravidelných intervaloch, s frekvenciou 1,420MHz. Pretože vodík je najhojnejší element na svete, nádej je že tento náčrt môže slúžiť ako druh telefónneho čísla. |