Who cast that first fateful tomato that started the La Tomatina revolution? The reality is no one knows. Maybe it was an anti-Franco rebellion, or a carnival that got out of hand. According to the most popular version of the story, during the 1945 festival of Los Gigantes (a giant paper mâché puppet parade), locals were looking to stage a brawl to get some attention. They happened upon a vegetable cart nearby and started hurling ripe tomatoes. Innocent onlookers got involved until the scene escalated into a massive melee of flying fruit. The instigators had to repay the tomato vendors, but that didn't stop the recurrence of more tomato fights—and the birth of a new tradition.
Fearful of an unruly escalation, authorities enacted, relaxed, and then reinstated a series of bans in the 1950s. In 1951, locals who defied the law were imprisoned until public outcry called for their release. The most famous effrontery to the tomato bans happened in 1957 when proponents held a mock tomato funeral complete with a coffin and procession. After 1957, the local government decided to roll with the punches, set a few rules in place, and embraced the wacky tradition.
Though the tomatoes take center stage, a week of festivities lead up to the final showdown. It's a celebration of Buñol's patron saints, the Virgin Mary and St. Louis Bertrand, with street parades, music, and fireworks in joyous Spanish fashion. To build up your strength for the impending brawl, an epic paella is served on the eve of the battle, showcasing an iconic Valencian dish of rice, seafood, saffron, and olive oil.
Today, this unfettered festival has some measure of order. Organizers have gone so far as to cultivate a special variety of unpalatable tomatoes just for the annual event. Festivities kick off around 10 a.m. when participants race to grab a ham fixed atop a greasy pole. Onlookers hose the scramblers with water while singing and dancing in the streets. When the church bell strikes noon, trucks packed with tomatoes roll into town, while chants of "To-ma-te, to-ma-te!" reach a crescendo.
Then, with the firing of a water cannon, the main event begins. That's the green light for crushing and launching tomatoes in all-out attacks against fellow participants. Long distance tomato lobbers, point-blank assassins, and medium range hook shots. Whatever your technique, by the time it's over, you will look (and feel) quite different. Nearly an hour later, tomato-soaked bombers are left to play in a sea of squishy street salsa with little left resembling a tomato to be found. A second cannon shot signals the end of the battle. | Kto hodil osudnú prvú paradajku, čo spustila revolúciu vo forme La Tomatiny? Vlastne to nikto nevie. Možno to bola rebélia voči Francovi alebo oslava, ktorá sa vymkla spod kontroly. Podľa najznámejšej verzie príbehu chceli počas slávnosti Los Gigantes (prehliadka obrovských papierových sôch) v roku 1945 miestni obyvatelia vyvolať potýčku a pritiahnuť na seba pozornosť. Stáli pri vozíku so zeleninou a začali sa obhadzovať zrelými paradajkami. Zasiahli aj nič netušiacich divákov a postupne sa strhla masová bitka, v ktorej lietalo ovocie. Výtžníci museli zaplatiť škody predajcom, no nezabránilo to opakovaniu bitiek s rajčinami – a zrodu novej tradície. V 50. rokoch 20. storočia úrady v obave z neovládateľnej eskalácie zaviedli, zmiernili a následne opäť obnovili niekoľko zákazov. V roku 1951 uväznili miestnych obyvateľov, ktorí nariadenia porušili, kým ich na základe protestov verejnosti neprepustili. K najtrúfalejšiemu činu počas zákazu hádzania paradajok došlo v roku 1957, keď zástancovia oslavy zorganizovali falošný pohreb rajčín aj s rakvou a procesiou. Po tomto roku sa miestne zastupiteľstvo rozhodlo zmieriť s osudom, stanovilo niekoľko pravidiel a pochabú tradíciu prijalo. Hoci v strede diania sú paradajky, týždeň osláv vedie k záverečnému vyvrcholeniu. Je ním oslava patrónov obce Buñol: Panny Márie a sv. Ľudovíta Bertranda s pouličnými procesiami, hudbou a ohňostrojom vo veselom španielskom štýle. Na posilnenie pred nastávajúcim bojom sa v jeho predvečer podáva obrovská paella ako ukážka typického valencijského jedla z ryže, darov mora, šafranu a olivového oleja. V súčasnosti už nespútaná oslava nesie niekoľko znakov poriadku. Organizátori len kvôli každoročnému podujatiu dokonca vypestovali zvláštnu odrodu nepožívateľných paradajok. Oslavy sa začínajú okolo 10:00 dopoludnia, keď sa účastníci rozbehnú s cieľom uchmatnúť šunku zavesenú na konci namastenej tyče. Diváci za spevu a tanca v uliciach polievajú šplhajúcich vodou. Po odbití poludnia kostolným zvonom sa do mestečka vrútia kamióny naložené paradajkami a pokrik „To-ma-te, to-ma-te!“ prejde do crescenda. Výstrelom z vodného dela sa začne hlavné podujatie. Je to signál na pučenie a hádzanie paradajok a všemožné útočenie na ostatných účastníkov. Vrhanie paradajok do diaľky, priamočiare strely, hody cez hlavu do strednej vzdialenosti. Bez ohľadu na techniku budete na konci vyzerať (a cítiť sa) celkom inak. Takmer o hodinu neskôr sa môžu rajčinami nasiaknutí obhadzovači hrať v mori mäkkej pouličnej omáčky, kde sa sotva nájde niečo, čo sa ešte podobá na paradajku. Druhý výstrel z dela značí koniec boja. |