Who cast that first fateful tomato that started the La Tomatina revolution? The reality is no one knows. Maybe it was an anti-Franco rebellion, or a carnival that got out of hand. According to the most popular version of the story, during the 1945 festival of Los Gigantes (a giant paper mâché puppet parade), locals were looking to stage a brawl to get some attention. They happened upon a vegetable cart nearby and started hurling ripe tomatoes. Innocent onlookers got involved until the scene escalated into a massive melee of flying fruit. The instigators had to repay the tomato vendors, but that didn't stop the recurrence of more tomato fights—and the birth of a new tradition.
Fearful of an unruly escalation, authorities enacted, relaxed, and then reinstated a series of bans in the 1950s. In 1951, locals who defied the law were imprisoned until public outcry called for their release. The most famous effrontery to the tomato bans happened in 1957 when proponents held a mock tomato funeral complete with a coffin and procession. After 1957, the local government decided to roll with the punches, set a few rules in place, and embraced the wacky tradition.
Though the tomatoes take center stage, a week of festivities lead up to the final showdown. It's a celebration of Buñol's patron saints, the Virgin Mary and St. Louis Bertrand, with street parades, music, and fireworks in joyous Spanish fashion. To build up your strength for the impending brawl, an epic paella is served on the eve of the battle, showcasing an iconic Valencian dish of rice, seafood, saffron, and olive oil.
Today, this unfettered festival has some measure of order. Organizers have gone so far as to cultivate a special variety of unpalatable tomatoes just for the annual event. Festivities kick off around 10 a.m. when participants race to grab a ham fixed atop a greasy pole. Onlookers hose the scramblers with water while singing and dancing in the streets. When the church bell strikes noon, trucks packed with tomatoes roll into town, while chants of "To-ma-te, to-ma-te!" reach a crescendo.
Then, with the firing of a water cannon, the main event begins. That's the green light for crushing and launching tomatoes in all-out attacks against fellow participants. Long distance tomato lobbers, point-blank assassins, and medium range hook shots. Whatever your technique, by the time it's over, you will look (and feel) quite different. Nearly an hour later, tomato-soaked bombers are left to play in a sea of squishy street salsa with little left resembling a tomato to be found. A second cannon shot signals the end of the battle. | Kto hodil prvú osudnú paradajku, ktorá spustila revolúciu La Tomatina? Nikto nevie, ako to bolo naozaj. Možno išlo o vzburu proti generálovi Francovi alebo o karneval, ktorý sa vymkol spod kontroly. Najobľúbenejšia verzia tohto príbehu hovorí, že počas festivalu Los Gigantes (pochod s obrovskými papierovými marionetami) v roku 1945 sa miestni obyvatelia snažili vyvolať potýčku a spôsobiť rozruch. Neďaleko nich stál vozík naložený zeleninou, tak začali hádzať dozreté paradajky. Odniesli si to aj nevinní prizerajúci sa a táto scéna napokon prerástla do hromadnej obhadzovačky paradajkami. Iniciátori síce museli preplatiť škodu majiteľom, to však nezabránilo ďalším paradajkovým vojnám – a nová tradícia bola na svete. Úrady z obáv o nekontrolovaný nárast v 50. rokoch nariadili, zrušili a znova zaviedli sériu zákazov. V roku 1951 miestnych obyvateľov, ktorí sa postavili proti zákonu, uväznili. Prepustili ich až po verejných protestoch. K najväčšej trúfalosti voči paradajkovým zákazom došlo v roku 1957, keď prívrženci zorganizovali posmešný paradajkový pohreb s truhlou a sprievodom. Po roku 1957 sa miestna vláda rozhodla, že sa vyrovná s nepríjemnosťami, stanovila niekoľko pravidiel a odobrila túto výstrednú tradíciu. Aj keď sa všetko točí okolo paradajok, týždeň osláv sa končí veľkým finále. Je to oslava svätých patrónov mesta Buñol, Panny Márie a Sv. Louisa Bertranda, s pouličnými sprievodmi, hudbou a ohňostrojmi v radostnom španielskom štýle. Silu potrebnú na blížiaci sa boj vám dodá vynikajúca paella podávaná v predvečer bitky, ktorá je povestným valencijským pokrmom z ryže, plodov mora, šafranu a olivového oleja. V súčasnosti sa tento nespútaný festival riadi určitými pravidlami. Organizátori zašli až tak ďaleko, že sa začala pestovať špeciálna odroda nejedlých paradajok určená len na toto každoročné podujatie. Oslavy sa začínajú okolo desiatej ráno, keď sa účastníci pretekajú v tom, kto skôr získa šunku pripevnenú na vrchole namazaného stĺpa. Prizerajúci sa striekajú na súťažiacich vodu a popritom spievajú a tancujú v uliciach. Keď kostolný zvon odbije poludnie, za silnejúceho skandovania „To-ma-te, to-ma-te!“ do mesta prídu nákladné autá plné paradajok. Keď vodné delo začne chrliť vodu, začína sa to hlavné. Pučenie a útočné hádzanie paradajok zo všetkých síl proti ďalším účastníkom dostáva zelenú. Dlhé oblúkové hody, útoky z bezprostrednej blízkosti a stredne dlhé hody zboku. Keď je po všetkom, bez ohľadu na techniku hádzania budete vyzerať (aj sa cítiť) úplne inak. Asi o hodinu neskôr sa bojovníci celí od paradajok môžu pohrať v mori blatistej pouličnej omáčky, v ktorej takmer nič nepripomína paradajky. Koniec bitky oznamuje druhý výstrel z dela. |